Je to pár dní, čo sme si vybehli s rodinou a kamarátmi na pár dní na Krk. Čarovný, malý ostrov. Nemala som od toho žiadne prehnané očakávania, netušila som, ale veľmi mi tento výlet dá. Ale keď zazriem more a počujem jeho šumenie, znova mám pocit, akoby som bola súčasťou tej úžasnej vodnej sily. Možno mám v génoch morské panny, kto vie… 🙂 Prímorské slniečko opáli nielen kožu, ale aj naše vyblednuté srdce. Doslova ho naplní energiou. Pozorovať deti, ako sa celý deň hrabú v kameňoch na pláži, to bola pre mňa viac ako meditácia. Prečo si o vlastných deťoch myslíme také zlé veci??? Robíme z nich závislákov na tabletoch a pritom je chyba zrejme v nás. Zabudli sme na to, že my im máme predstaviť prírodu, ukázať svet, my sme tí, ktorí im majú pomôcť zapojiť fantáziu, my tvoríme ich detstvo. Nieje to tak, že keď im dáme do ruky tablet, budú sa hrať s ním, keď im dáme loptu, lístie, kamene a vodu, aj v tom nájdu zábavu???
Nádherný prístav a kopa usmiatych turistov, to ma vždy úplne dostane. U nás doma na Slovensku mi usmiati ľudia trochu chýbajú…je úžasné, keď sa mi niekto len tak prihovorí, spýta sa či môže pohladiť našu malú čivavku Ronnie, alebo sa len tak usmeje a pozdraví…tu na Slovensku sa mi to stáva málo. Milujem tie úzke uličky plné ľudí a obchodíky so suvenírmi. Milujem hudbu na ulici a páry, ktoré sa vodia za ruku. Rozmanitosť kultúr a z každého rohu aj tak znie slovenčina a čestina. My niesme takí, na akých sa hráme. Asi sa len bojíme byť sami sebou. Bojíme sa otvoriť srdce…a pritom sa tým sami ochudobňujeme. A to jedlo!!! Pivo, hudba a božské dary mora! Ďakujem moru za ne, milujem tú pochúťku. Zrelé figy, božské… Nekradli sme :-D, nikto si ich úzkostlivo nestrážil. Boli všade, popri ceste, trčali z každého dvora. Tá úžasná sladká chuť. A sunsety…tie západy slnka a tma, ktorá pomaly robí more tak tajomným. A debaty s priateľmi na balkóne. Večerná wifi! 🙂 Ten neopísateľný pocit, keď ste celé dni bez internetu. Iba večer niečo rýchlo postnete. A zmrzlina, úžasné nanuky a dog pláže…skaly, hory, morskí ježkovia…:-) Šnorchle a plachetnice. Čajky na kameni, nočné búrky a slnečné dni.
Sedím práve na tráve štadióna a sledujem tréning môjho syna…studený vánok, ktorý na mňa pofukuje už oznamuje odchod leta. Ale ja viem, že keď padnú listy a moje deti ráno odídu do školy, vždy keď zavriem oči, ucítim to čaro Jadranu…
A 3 veci, ktoré mi toto krásne miesto ukázalo???
- Vychutnávajme si jedlo, nielen dary mora, ale aj dary záhrady, alebo maminej kuchyne, kávu pripravenú s láskou, domáci koláčik…
- Usmievajme sa na ľudí a prejavme záujem! Prečo je divný ten, kto sa prihovorí? Usmeje? Nieje divný práve tento náš pohľad???
- Neberme ako samozrejmosť to, čo máme…vzťahy, deti, hory, more, slobodu, večeru s pravými priateľmi, možnosť cestovať…lebo necestujeme, aby sme utiekli od nášho života. Cestujeme, aby život neutiekol nám.
LadyD