O Bratislave, Prahe a schopnosti vidieť krásu všade

Tento víkend bol pre mňa niečim naozaj čarovný…

preto vám chcem napísať pár riadkov o tom, čo sa udialo. Dokázala som vidieť KRÁSU ešte o trochu viac jasne, v žiarivejších farbách. Krásu ukrytú v jarnej prírode, krásu v očiach detí, keď som si k nim čupla ?, aby sme sa z očí do očí porozprávali o veľmi dôležitých detských témach, krásu dvoch úžasných miest, ( keďže som sobotu trávila v Bratislave a nedeľu v Prahe,) krásu schovanú v smiechu s priateľmi, s ktorými som strávila veľa úžasného času.

Schopnosť VIDIEŤ KRÁSU VŠADE by sme mali trénovať. Bola nám daná do daru, keď sme boli deťmi…a zo dňa na deň sme ju strácali viac a viac. A dnes? Prídeme do Dubaja a je príliš umelý. Benátky smrdia, Barcelona je špinavá, Londýn nebezpečný, Paríž nás nejako neočaril, New York je otrasný a predražený…a Slovensko??? Nuda!

Ak by som mala vymenovať 3 veci, ktoré milujem v živote najviac, tak je to RODINA, ČAS SO SKVELÝMI ĽUĎMI A CESTOVANIE! V Benátkach je toľko krásy! V Barcelone je toľko krásy! Aaaach, v božskom Paríži je toľko krásy. Tušíte koľko krásy je v našej Bratislave? Koľko krásy skrýva jej sestra Praha? Koľko krásy nájdete v Banskej Štiavnici? V Tatrách? V našich hradoch a zámkoch? Tie zákutia, kaviarničky, budovy, tá hudba, atmosféra, to okolie, príroda, to čaro, ktoré patrí každému mestu, každému miestu. Mestá, miesta sú len tak krásne, aká veľká je naša schopnosť KRÁSU ZAZRIEŤ! 

Do Bratislavy chodím každú stredu! Je to môj bratislavský pracovný deň :). Viete, kde však trávim najviac času? V nákupných centrách, v starbuckse, na meetingoch, v školiacich miestnostiach. Preto sa raz za čas potrebujem zahrať na turistu 🙂 aj v meste, ktoré poznám tak dobre...urobiť si výlet na Devín, Slavín, do ZOO, na náš krásny Bratislavský hrad! Milujem objavovať kaviarničky, popíjať kapučíno a pozorovať ľudí. Ako sú v pohybe, ako žijú svoje životy v prepojení s mestom. V sobotu som presne našla takéto “spriaznené” miesto pre moju dušu. Maličkú kaviareň, ktorá vás vtiahne svojho vnútorného sveta. Tam sa skrýva krása aj v obitej vintage šálke, do ktorej vám pripravia kávu.

Do Prahy cestujem pracovne približne raz za mesiac. Môj muž je “pražák”. Do hlavného mesta som sa zamilovala rovnako rýchlo, ako do môjho muža ?. Viete však, kde trávim najviac času??? Ano, ano…v nákupných centrách, na meetingoch, u svokry :). Preto si vždy vedome naplánujem do zhonu môjho bežného života aspoň malé záblesky turizmu, hodinkové výlety – naše malé randenie s Prahou. Milujem Vyšehrad! Dokonale krásne miesto! Miesto, kde cítim silu prítomnosti. Pražský hrad, uličky, kaviarničky, atmosféru prepletenú rôznymi kultúrami. Orloj, Kampu, parky, Staromák…toľko krásy a skrytých príbehov v oknách starých budov, ktoré sa nikdy nedozvieme.

Včera večer sme sa s priateľmi túlali pražskými uličkami. Noblesné lampy premieňali tmavé zákutia na vrchol romantiky :)…pred nami zrazu vykukla z tmy maličká uzučká ulička, priechod medzi dvoma ulicami s kopou schodov. Na prvý pohľad úplne obyčajné miesto. Pre mňa však malý svet starostlivo skrytý uprostred vesmíru. Toľko krásy a dokonalosti v jednej uličke. Predstavte si, že po tých schodoch, kde poskakujem ja, chodieval český básnik, prozaik a novinár Ján Neruda. Keď po tých schodoch utekáte, zvonia..?. No dobreeee, naozaj nezvonia. Ale vydávajú taký zvlášny klopotavo-zvonivý zvuk. Prezradila nám to pani, ktorá má priamo v uličke “obchůdek” a tá sa to zase dozvedela od starého pána, ktorý tam žije celý svoj život. Tým schodom sa hovorí “brnkačky”. A ja to zase hovorím vám. Viete prečo?

Aby ste si otvorili oči dokorán ? a trénovali si schopnosť VIDIEŤ KRÁSU! VŠADE!

Je múdre každý deň si povedať: “Kiež si udržím lásku k životu.” 

( Jan Neruda )

Krásny týždeň všetkým, ladyD